Každý chce úprimnosť, ale potom....

16. června 2012 v 15:50 | Kikush :) |  My bullshit :)
Prečo to vždy zažijem zas a zas??? Každy mi hovorí: ,,Ale buď úprimná, povedz, čo si o mne myslíš." Alebo proste niečo podobné, a keď jej/mu poviem napr: ,,OK, tie nové vlasy sa ti vôbec nehodia.", tak sa na mňa nasere a odíde... Tak prečo to chcel/a vedieť??? Načo mu to je, aby sa nasral?? A na mňa? Veď som mu/jej nič nespravila. Nikdy...
Ale zase na druhej strane, keby mu/jej poviem klamstvo, a on to zistí, tak sa aj tak aj tak na mňa nasere.. Tak čo potom?? Mám sa baviť len s dokonalími ľuďmi?? Ale veď predsa taký neexistujú...
Ja som vždy bola, som a aj budem úprimná, a to sa mi niekedy vie dosť vyplatiť.. Ani neviem čo poviem, a hneď je na mňa celý svet nahnevaný. Poviem jednu vetu, a už som ja tá najhoršia. Spravím niaku blbosť, len tak zo srandy, a všetci sa urazia, že som trápna a podobné.................!
Niekedy mám chuť opýtať sa tých ľudí, že tak aká mám byť, či tá zlá, ktorá bude iba klamať, aj tak ju nikto nebude mať rád, alebo tá suprová kamoška, ktorá vždy povie pravdu, ale aj tak sa na ňu vždy každý urazí... Káždý máme svoje chvíľky, ktoré možno niekedy ľutujeme, ale rozhodne sme si ich užili, a nikdy na ne nezabudneme, no tí druhí sa na ne snažia zabudnúť... a niekedy až veľmi rýchlo...
Ani sa na tom nezasmejú a ide druhá etapa... druhý život..
Keď to mám tak zhrnúť, ja začínam nový život každý deň, alebo aspoň každý druhý.
No, ale taký je asi život. ;)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama