Po operácií :-)*

11. listopadu 2012 v 16:18 | Kikush :) |  My boring life.. :)
Tak ahoj, hlásim sa po veľmi dlhom čase, ale teraz nebudem mať také chabé výhovorky, že sa mi nechcelo, mala som školu, a nemala nápady.. Mám to trošku zložitejšie.. Minulý týždeň ma rozbolelo brucho, a pokračovalo to.. V stredu sme si povedali, že zájdeme s tým ku doktorke, tak ráno som vstala (s teplotou 38,7°C) a išlo sa k doktorke.
Prišli sme a našťastie hneď nás zobrali... Brala mi krv, išli sme domov.. Mamina o 13,00 išla pre ňu do labáku, ja som ostala doma. Po hodinke mi mamina volá, že ideme do nemocnice na chirurgiu. Ja že ,,ČOOO??!!" a ona len že to na kontrolu.. Prišli sme, zobrali nás, a milý pán doktor mi povedal, že si ma nechajú na pozorovaní. To mi ako naozaj ,,zlepšilo" náladu..
Prišla som na izbu, boli tam také 2 staré babky a ja som si len pomyslela ,,to tu mám byť ako s nimi?!" A moja intuísia mala pravdu.. Mamina mi odišla preč , išla mi zobrať niake veci, pyžamo, a niake kozmetické...
Prišla asi za hodinku, to som už zistila, že babky sú v pohode, pozorprávali sme sa, jedna mala zlomenú nohu (asi 50x nám porozprávala príbeh, ako sa jej to stalo :D ) a druhá čakala na operáciu čreva.. Neviem akého, proste čreva. :)
Prišla, dala mi veci, ešte sme sa chvíľku porozprávali , a odišla. To mohli byť asi tri hodiny. Zachvíľku prišla sestrička, pichla mi niake injekcie, dala infúzie, a ja som len ležala a počúvala, ako babky ohovárajú túto generáciu, že čo to počúvame za hudbu, ako sa obliekame, správame v škole, na ulici, aký máme slovník, a že sme závislí na PC. Mala som chuť im vynadať, ale tak nech si babky poohovárajú, veď aj my máme na nich niake názor.. V mysli som im nadávala, ale tak niako som to tam prežila. Okolo 16:45 prišli pre tú babku , že ide na operáciu (äpre tú zo zlomenou nohou). Tak sme ostali same, ta s ktorou som ostala sa začala modliť, a ja som si radšej dala slúchatka, lebo by mi s toho asi drblo, alebo čo :D..
Okolo 19:00 prišli 2 sestričky a jedna že: ,,Ideme na operačku." A ja čo ,,čóó? a čo mi idú operovať?" A ona mi povedala, že to by som mala vedieť ja, a odviezli ma na operačku. Tak mi do ten ihli čo som mala infúziu pichli niake uspávadlo, takže si z toho nič nepamätám, iba som sa prebudila na chodbe v nemocnice už po operácií.
Mala som na bruchu tri zašité miesta, tak som naozaj netušila čo mi operovsli.. Až keď som zavolala mamine, že som po operácií, o na že ma videli aj s ocinom, keď ma operovali, a že mi vyberali slepé črevo. Tak až vtedy som zistila, že som prišla o jeden orgán. :D .
Ale stále sa mi nezdalo, že som mala na bruchu tri malé dierky, a to vôbec nie na mieste, kde by mal byť slepák.. Až keď prišla sestrička, tak mi povedala, že mi to robili laparoskopicky.. (ani neviem ako to je, ale že niakou hadičkou, alebo čo :D)
Riadne sa mi točila hlava, ale niako som to ustojila.. Hneď som zaspala, ale noc som mala rušnú, lebo stále chodili sestričky a menili mi ifúzie. Jednu proti bolesti, jednu proti teplote, jednu normálnu...ách... bolo ich vela.
Ráno som sa zobudila, mali sme vizitu, raňajky, ale ja som samozrejme nemohla nič jesť, nič piť, takže som bola brutááááááálne hladná.. Potom obed, vyšetrnia, večera, spánok.
A takto to išlo ďalšie dva dni.. BEZ JEDLA, BEZ PITIA!!! Chápete?! To je týranie detí!:D
V sobotu som už jedla všetko, ani infúzie mi už nedávali, bola som bez teploty, tak mi ráno doktor na vizite povedal, že by som mohla ísť zajtra ( v nedelu) domov. A tak sa aj stalo, a dneska som prišlaa.. :)**

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Abeille Abeille | Web | 11. listopadu 2012 v 16:30 | Reagovat

booože, to ti nezzávidím, hlavné je, že si už v poriadku! :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama