Spomienky..

16. února 2013 v 14:20 | Kikush :) |  My boring life.. :)
Prečo zrovna takáto téma týždňa?? Prečo nie Leto, cirkus, nebo, škola,.. hocičo iné.., ale prečo zrovna Spomienky??!.. Nenávidím slová ako sú minulosť, spomienky (či už dobré, alebo zlé..) , smrť a podobné.. Vlastne všetky tieto tri slová sa mi spájajú do jedného.., Bolo to asi pred 4-5 mesiacmi.., ale o tom teraz nebudem.. Samozrejme že nemám spomineky len zlé, ale aj tie najlepšie, ktoré by som veeeeľmi rada zas niekedy zopakovala... Najlepšie cez leto, kúpalisko, v auguste na zimak na korčule, výlety.. Všetko to, čo bolo (teda aspoň väčšinu) cez leto by som chcela SP5... Ale to bohužial.. nejde.. Fotky, listy, denníky, knihy, správy, volané hovory a hlavne zážitky.. . Len toto zostalo po jednom úžasnom človeku... Nič viac..!! Chápete?? Viem, že by som mala byť vďačná aspoň za to, že som ho spoznala.., ale ja ho chcem proste späť.. Ako niekto, komu zomrie hocikto,.. Veď je to normálne, že mi niekto chýba, ale všetci mi to vyčítajú.., Vlastne.. môžem si za to sama., stále bez nálady, ale tak.. nečudujte sa mi.. Neviem čo by ste robili vy na mojom mieste.. Asi by ste sa nesmiali na kktinách, na ktorých sa dneska smeje už každý.. Aj ten, kto sa zdal úplne v pohode, patri zrazu do skupiny mnou nepochopiteľných ľudí, ktorý sa smejú na tom, keď niekto plače, aj keď si neprežili ani zďaleka to, čo ostatný.., Len tí, ktorý si niečo prežili a vedia, aké to je sú normálny.. (česť výnimkám) .. Ešte pred rokom som nevedela, čo je to naozajstná bolesť, a musím sa priznať, aj ja som patrila medzi tých, ktorý robili všetko , na čo len pomysleli, ale teraz sa bojím spraviť krok., aby som zase o niekoho neprišla, bojíms a výjsť z domu s niekym, koho si vážim a koho neskutočne obdivujem a mám rda, aby ho náhodou nezrazilo auto.. "Už naňho zabudni" , ale ja nechcem!! Ja sa proste nezmierim s tým, že som stratila priateľa..
Spomienky.. To je to, čo nás zabíja..!! A my sa len tichúčko prizeráme, ako nám život berie niekoho, koho ľúbime.. Sme len maličké rybičky v obrovskom oceáne .., v kolobehu života a smrti.. A to sa nezmení.. :(
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Wewe† Wewe† | E-mail | Web | 16. února 2013 v 19:57 | Reagovat

Perfektne si to napísala :OO Súhlasím s tým, presne to isté sa mi stalo. Zomrela mi babka a beriem si to na seba lebo som ju presvedčila aby išla do nemocnice(ale musela som lebo by mohla vykrvácať!!) a ona vedela že zomrie a určite bola smutná že zomrela v nemocnici, ale aspoň že zomrela pri svojích dcérach lebo inač by to bola strašná smrť, ja osobne by som takú nechcela :( A zomrela deň po novom roku tak to bolo strašne smutné lebo presne na naový rok o polnoci po ňu prišla sanitka a ja som sa klepala ako nikdy!
Ale.. Mám aj dobré spomienky.. Napríklad s Ivom alebo Tomášom.. ALe obidvaja namňa zavolali a ja som ani raz nezastala! A teraz si to vyčítam že nabudúce zastanem atď ale zas namna zakričal a ja som i tak išla preč:D Ale hlavne že si ma všimol :DD

2 Wewe Wewe | E-mail | Web | 17. února 2013 v 12:00 | Reagovat

Veľmi dôležitý oznam pre affká, povinne čítaj → http://loved-one.blog.cz/1302/big-oznam-prezyvka :!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama